video je v ruštine:

Bolševici v začátku 20. století měli dvě vlastnosti společné s haličskými nacionalisty, kteří si říkali “Svidomí ukrajinci”: Jednak nenávist k ruskému národu, jednak snahu zničit Rusko. Silnou nenávist a velký strach z Ruska. Kromě toho, podporovala a řídila je tatáž síla, která usilovala o smrt carství – sionismus.

Počínaje r. 1914, jak “Svaz pro osvobození Ukrajiny”, který vedl D. Doncov, tak i soc-dem. strana vedená Leninem, měly společný zdroj financování – kaiserovo Německo. Společným byl i německý kurátor – Izrael Gelfand (Parvus), učitel a inspirátor Lva Trockého.

Prečítaj zvyšok tohto článku

Od redakcie (zdroja): V poslednom čase sme si všetci zvykli plakať nad tým, ako Západ tvrdo ubližoval nevinnému Rusku – neskôr ZSSR.

Analýza uverejnená v nižšie publikovanom článku, nebude úplná, ak nepovieme tú skutočnosť, že mnohí naši vojvodovia navrhovali Stalinovi koncom vojny, pokračovať v bojoch až po La-Manche a „oslobodiť“ prakticky celú Európu, postaviť ju pod červenú zástavu.

Maršáli sa usmievali, Stalin váhal a naši západní „spojenci“ sa triasli len z toho, že sa Stalin dá presvedčiť a poruší svoj podpis z Jalty.

Sila a skúsenosti sovietskej armády si vtedy uvedomovali všetci. “Spojenci” sa snažili vymyslieť niečo pre túto príležitosť, “Ako …”, od udržania a neodzbrojenia nemeckých divízií, až vo vypracovanie  nových plánov ako reakciu na túto možnosť, alebo …

V skutočnosti, celá Európa a zaoceánske USA sa triasli od pomyslenia že … Reálny pomer síl bol viditeľne v ich neprospech.

No Stalin (žiaľ, alebo na šťastie?) ostal verný svojmu slovu a podpisu. Vojská Sovietskej armády zastali tam a tak, ako to bolo dohodnuté na Jalte.

Udalosti a fakty, posudzované v tomto materiály sa budú zdať nepravdepodobnými a nezmyselnými. Je im skutočne veľmi ťažko uveriť, asi tak, ako môže len ťažko uveriť normálny človek v možnosť zrady toho, koho on považoval za svojho spojenca, za svojho priateľa. No napriek tomu sa to stalo. Dlhý čas táto informácia sa držala v tajnosti a až teraz sa stala dostupnou. Bude sa jednať o pláne prekvapujúceho napadnutia Sovietskeho zväzu v lete 1945, rozpracovaného spojencami ZSSR, o pláne, realizácia ktorého bola zastavená, prakticky na poslednú chvíľu. Prečítaj zvyšok tohto článku

Posledných 10 rokov politika ku ZSSR a jeho spojencom presvedčivo dokázala nami vzatý kurz na odstránenie jednej z najsilnejších mocnosti sveta a tiež najsilnejšieho vojenského bloku. Využijúc chybné kroky sovietskej diplomacie, nezvyčajnú sebadôveru Gorbačova a jeho prostredia vrátane tých, ktorí otvorene zaujali proamerickú pozíciu, sme dosiahli toho, čo sa chystal urobiť prezident Truman prostredníctvom atómovej bomby. Pravda, s jedným zásadným rozdielom, dostali sme surovinový prívesok, štát nezničený atómovým výbuchom, ktorý by nebolo ľahko vytvárať. Prečítaj zvyšok tohto článku

Pozn. Aby si mohol čitateľ vytvoriť vlastný obraz na légie, uvádzam názor druhej strany.

Pár slov úvodem

V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, která jsou buď přímým obviněním nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto různých „článků“ a reportáží vzniká od lidí, kteří se tématem ve vidině „objevení senzace“ zabývali pouze velmi povrchně, bez snahy o studium i těch nejzákladnějších podkladů k tématu. Je to o to zarážející, že navíc k tématu ruského zlatého pokladu a hlavně té rozhodné chvíle, kdy se v občanskou válkou zmítaném Rusku nacházel pod ochranou legionářského Československého armádního sboru, podklady existují, a to i u nás. Prečítaj zvyšok tohto článku

Pohľady na ruskú anabázu československých légií sa rôznia. Kým pre jedných boli legionári hrdinovia, druhí ich vinia zo zrady a krádeže časti cárskeho pokladu. Generálporučík Konstantin V. Sacharov, náčelník štábu a neskôr veliteľ Západnej armády, patrí k druhému názorovému prúdu. Vo svojej knihe Čeští legionáři na Sibiři opisuje vznik, činnosť  a zradu československých légií.

Pozn. Článok Winstona Churchilla vyšiel v Illustrated Sunday Herald, Veľká Británia, 8. februára 1920, na strane č. 5.

Niektorí ľudia majú Židov radi a niektorí nie, ale žiadny hĺbavý človek nepochybuje o fakte, že sú obávanou a tou najpozoruhodnejšou rasou, aká sa kedy vo svete objavila.
A možno povedať, že táto ohromujúca rasa je v súčasnosti pôvodcom odlišného systému morálneho a filozofického – asi tak zlovestného ako bolo kresťanstvo blahodárne – o ktorom platí, že ak sa jeho rozmach nezamedzí, ten neodvratne zrúti všetko to, čo kresťanstvo považovalo za možné. Takmer by sa zdalo, akoby Kristovo aj Antikristovo evanjelium vytvorili tí istí ľudia; akoby túto mystickú a tajomnú rasu boli vybrali k hlavným manifestáciám: božskej, i diabolskej.

Židom ruského pôvodu, napriek ťažkostiam, kvôli ktorým trpeli, sa podarilo zohrať čestnú a úspešnú rolu v národnom živote Ruska. Ako bankári a priemyselníci sa húževnato snažili o rozvoj ruských ekonomických zdrojov a stáli v popredí vytvárania tých pozoruhodných organizácií – ruských kooperatívnych spoločností. V politike zväčša podporovali liberálne a progresívne hnutia a boli jedným z najoddanejších stúpencov priateľstva s Francúzskom a s Veľkou Britániou. Prečítaj zvyšok tohto článku