Nikolaj II neabdikoval. Vyznámný Manifest je podvod storočia.

Posted: 27. december 2009 in februárová rrevolúcia, Nikolaj II

V novembri krajina prekročí zvyčajné revolučné výročie. Mnoho z toho búrlivého úseku je už prehodnotené. Prišiel rad aj na abdikáciu Nikolaja II.

V sovietskych (a zo zotrvačnosti aj v terajších) učebniciach sa to podáva ako nezvratný fakt. Pravda, bez seriózneho dôkazu. „Zato sú dôkazy o tom, že Manifest o abdikácii je falšovaný doklad storočia“, hovorí historik Pjotr Muľtatulli.

Uchvátenie vlaku

4. marca 1917 bol prakticky vo všetkých novinách publikovaný Manifest o abdikácii imperátora Nikolaja II v prospech svojho brata, veľkokniežaťa Michaila Alexandroviča. Jednako, originál nikto nevidel až… do r. 1928, kedy bol objavený v archíve Akadémie vied v Leningrade. Bol to na písacom stroji napísaný text, kde bol podpis Nikolaja II. spravený ceruzkou. (!). Chýba titul imperátora a osobná imperátorská pećať. A tento dokument sa doteraz pokladá za oroginál manifestu a je chránený v Štátnom archíve RF. Prirodzene, že dokumenty štátneho významu neboli hosudarom podpisované ceruzkou. V r. 2006 výskumník Andrej Razumov fakticky dokázal, že „ceruzkový podpis“ bol prebratý z Výnosu Nikolaja II. armáde a námorníctvu z r. 191. Bol „premiestnený“ pomocou špeciálnej technológie. Na manifeste je tiež podpis ministra imperátorského dvora, grófa Frederiksa. Ale keď bol Frederiks vypočúvaný Špeciálnou vyšetrovaciou komisiou , oznámil: „V ten moment som s imperátorom nebol“. Tento výsluch je zdokumentovaný.

Čo sa v skutočnosti stalo?

Vo februári r. 1917 uplynul už rok, čo sa pripravovalo sprisahanie na zvrhnutie Nikolaja II. Zaoberali sa ním vysoké kruhy Štátnej dumy (jej predseda Rodzjanko, vodca kadetov Miľjukov, priemyselník Konovalov, predstaviteľ revolučného krídla Dumy Kerenskij), vedenie vojensko-priemyselných výborov (Gučkov) a predstavitelia Generálneho štábu (generáli Alexejev, Ruzskij, Brusilov). Na prevrat ich navádzala sebavedomá predstava, že môžu lepšie vládnuť Rusku ako cár. Sprisahancov podporovali vládnuce kruhy niektorých západných štátov. K moci sa dostali sily, usilujúce sa zlikvidovať monarchiu. Kvôli tomu bolo treba abdikáciu v prospech kandidáta, ktorý by z jednej strany mal na trón právo, no z druhej – ak by bolo treba – bolo by s jeho právom možno polemizovať. Takým bol brat imperátora, veľkoknieža Michail Alexandrovič. Potom, ako sa v r. 1912 oženil s dvakrát rozvedenou Natáliou Vuľfert, jeho potomstvo stratilo právo na trón. A samotný Michail – v prípade smrti Nikolaja II. – právo stať sa vládcom krajiny. Mohol by Nikolaj II. dobrovoľne odovzdať trón do rúk takého človeka? Samozrejme, že nie. Podľa existujúceho zákona nemohol imperátor vôbec abdikovať.

Ako sa teda sprisahanci zaobstarali abdikáciu?

Náčelník štábu, generál Alexejev vylákal cára z Petrohradu do Generálneho štábu kvôli tomu, aby bol vlak cestou obsadený, Napriek ustálenej predstave bol Nikolaj II zbavený slobody nie 8. marca 1917 v Mogiľove, ale v noci, 28. februára v Malej Višere. Imperátoeský vlak nemohol vycestovať na Tosno a ďalej do Cárskeho Sela nie kvôli tomu, že „revolučné vojská“ zahradili koľajnice, ako nám dlho klamali, ale preto, že v Malej Višere bol vlak sprisahancami násilne odpravený do Dna a potom na Pskov. Od 28. februára bol Nikolaj II. úplne blokovaný. Súčasne bol v Petrohrade, v izbe kniežaťa Puťatina na Millionovej ulici blokovaný veľkoknieža Michail Alexandrovič. V Pskove bol cársky vlak vzatý pod prísnu kontrolu aktívneho sprisahanca, generála – adjutanta Ruzského, veliaceho armádam Severného frontu. Nikto sa nemohol dostať k imperátorovi bez jeho povolenia. V takýchto podmienkach sa konal hosudarov „podpis“ tzv. „abdikácie“. Podľa publikovaných spomienok sprisahancov išiel hosudar do kabinetu a potom sa vrátil s niekoľkými „četvertuškami“ (tlačivo na telegramy), na ktorých bol vytlačený text Manifestu. Môžete si predstaviť imperátora píšuceho na písacom stroji, podobne ako pisárka? Hovoria, že dokument bol zostavený samotným imperátorom. V skutočnosti bol dokument napísaný Ruzským a Rodzjankom niekoľko dní pred udalosťami. Hosudar ho ani nevidel. Podpis imperátora sfalšovali. Po „napísaní“ Manifestu o odstúpení 8. marca 1917 zatknú imperátora oficiálne. Sprisahanci sa báli, že ak sa hosudar dostane spod ich kontroly, okamžite prehovorí a vyvráti svoju abdikáciu. Imperátor bol do svojho konca v prísnom domácom väzení.

Kríž za Rusko

No sú denníky Nikolaja II., v ktorých sa priznáva, že abdikoval.

Čo sa týka denníkov, sú vážne obavy, že boli boľševikmi sfalšované. Priateľka imperátorky Anna Vyrubova v spomienkach vydaných v 20. rokoch v zahraničí písala, jej cár, po jeho dopravení do Alexandrovského paláca, povedal: „Tieto udalosti v Pskove so mnou tak otriasli, že som si nemohol viesť svoj denník“. Vzniká otázka: kto ich teda viedol? Okrem toho sa z denníkov Nikolaja II zdá, že ani nepoznal čas svojho odchodu z Pskova do Generálneho štábu, ani príchod do Mogiľova, pretože čas odchodu a príchodu uvedený v denníku sa nekryje s časom, uvedeným v dokumentoch Generálneho štábu.

Prečo Nikolaj II neskúsil utiecť?

Nikolaj II. bol pravoslávnym človekom. Keď, odmietnúc podpísať akékoľvek papiere s abdikáciou, zistil že nehľadiac na to je už Manifest s jeho menom publikovaný, prijal to ako vôľu Božiu a nezačal bojovať za moc. On a jeho rodina niesli svoj kríž mučeníka za Rusko.

Komentár Experta

Vladimir Lavrov, zástupca vedúceho Inštitútu ruskej histórie RAV:

Počas sovietskej doby bola téma abdikácie Nikolaja II. uzavretou. Historici dôverovali svedectvám ľudí, ktorí vykonali prevrat, to znamená, že sa reprodukovala ich verzia udalostí. Dnes historická veda prechádza na iný štandar – robí sa analýza hodnovernosti dokumentov, vrátane tzv. Manifestu o abdikácii. Analýza privádza k vskutku senzačnému záveru, že abdikácia v skutočnosti nebola.

Zhovárala sa Marija Pozdňakova


O autorovi: Pjotr Muľtatulli je historik, autor štýrok kníh o imperátorovi Nikolajovi II. Teraz sa pripravuje ďalšia jeho kniha „NikolajII. Abdikácia, ktorá nebola (Николай II. Отречение, которого не было). Jeho praded Ivan Charitonov bol spolu s Cárskou rodinou zabitý v Ipatievskom dome.

Zdroj: http://www.aif.ru/politic/article/30586


Pozn. obšírnejšie materiály o tzv. abdikácii budú následovať neskôr

Komentáre
  1. Zecharia píše:

    Verim ze se to tak nejak stalo. Bohuzel komunisti si historii upravili, aby na to nikdo neprisel.
    Na foru Romanovcu by tomu nikdo neveril. Je tam mnoho ignorantu:-(

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s