Operácia Rana do chrbta “Немыслимое” od „spojencov“

Posted: 25. júl 2010 in ZSSR

Od redakcie (zdroja): V poslednom čase sme si všetci zvykli plakať nad tým, ako Západ tvrdo ubližoval nevinnému Rusku – neskôr ZSSR.

Analýza uverejnená v nižšie publikovanom článku, nebude úplná, ak nepovieme tú skutočnosť, že mnohí naši vojvodovia navrhovali Stalinovi koncom vojny, pokračovať v bojoch až po La-Manche a „oslobodiť“ prakticky celú Európu, postaviť ju pod červenú zástavu.

Maršáli sa usmievali, Stalin váhal a naši západní „spojenci“ sa triasli len z toho, že sa Stalin dá presvedčiť a poruší svoj podpis z Jalty.

Sila a skúsenosti sovietskej armády si vtedy uvedomovali všetci. “Spojenci” sa snažili vymyslieť niečo pre túto príležitosť, “Ako …”, od udržania a neodzbrojenia nemeckých divízií, až vo vypracovanie  nových plánov ako reakciu na túto možnosť, alebo …

V skutočnosti, celá Európa a zaoceánske USA sa triasli od pomyslenia že … Reálny pomer síl bol viditeľne v ich neprospech.

No Stalin (žiaľ, alebo na šťastie?) ostal verný svojmu slovu a podpisu. Vojská Sovietskej armády zastali tam a tak, ako to bolo dohodnuté na Jalte.

Udalosti a fakty, posudzované v tomto materiály sa budú zdať nepravdepodobnými a nezmyselnými. Je im skutočne veľmi ťažko uveriť, asi tak, ako môže len ťažko uveriť normálny človek v možnosť zrady toho, koho on považoval za svojho spojenca, za svojho priateľa. No napriek tomu sa to stalo. Dlhý čas táto informácia sa držala v tajnosti a až teraz sa stala dostupnou. Bude sa jednať o pláne prekvapujúceho napadnutia Sovietskeho zväzu v lete 1945, rozpracovaného spojencami ZSSR, o pláne, realizácia ktorého bola zastavená, prakticky na poslednú chvíľu.

Tretia svetová vojna sa mala začať 1. júla 1945 prekvapujúcim úderom spojených anglosaských síl na sovietske vojská … Teraz to už málo kto vie, ako aj to, akým spôsobom Stalin dokázal prekaziť plány „zradcovských spojencov“, prečo sme boli donútený rýchlene útočiť na Berlín, proti komu anglickí inštruktori v apríli 1945 trénovali nerozbité nemecké divízie, ktoré sa im dobrovoľne vzdali, prečo boli v neľudských podmienkach zbombardované Drážďany vo februári 1945 a hlavne koho chceli Anglosasi tým zastrašiť.

O tejto oficiálnej verzii sa v ZSSR nevyučovalo v školách na hodinách dejepisu – vtedy bol aktuálny „boj za mier“, vo vrchnosti už dozrievalo „nové myslenie“ a legenda o „čestných spojencoch – USA a Veľkej Británii“ skutočne existovala. Áno, aj dokumentov o tom vtedy bolo publikovaných veľmi málo – toto obdobie skrývali z viacerých dôvodov. V posledných rokoch začali Angličania čiastočne odkrývať archívy z tohto obdobia, nemali sa už koho báť – ZSSR už neexistoval.

Začiatkom apríla 1945 pred samotným koncom Veľkej vlasteneckej vojny Churchill, predseda vlády nášho spojenca – Veľkej Británie vydal rozkaz svojim štábom na vypracovanie plánov pre rýchly úder na ZSSR –operácia „Nemysliteľný“ . Materiál mu bol doručený na 22. mája 1045.

Podľa tohto plánu bol útok na Sovietsky zväz mal začať podľa zásad Hitlera – prekvapivý útok. 01.07.1945 47 britských a amerických divízií bez vyhlásenia vojny malo zasadiť zdrvujúci úder, nečakajúcim také poburujúce darebáctvo,  naivnému ruskému  spojencovi. Útok malo podporovať 10 – 12 nemeckých divízií, ktoré „spojenci“ držali v bojovej pripravenosti v Schleswig-Holsteinsku a južnej Dánsko, každodenne ich trénovali britskí inštruktori – pripravovali ich na vojnu proti ZSSR. Predpokladalo sa, že vojnu povedú zjednotené sily Západnej civilizácie proti Rusku – do „Krížovej výpravy“ mali byť neskôr zapojené aj druhé krajiny, predovšetkým Poľsko a Maďarsko… Vojna mala viesť k úplnej porážke a kapitulácie ZSSR. Konečným cieľom bolo ukončiť vojnu zhruba tam, kde ju plánoval ukončiť Hitler v pláne „Barbarosa“ – na spojnici Anchangels – Stalingrad.

Anglosasi sa pripravovali na zlomenie ruského národa terorom – zverskou likvidáciou veľkých ruských miest: Moskva, Leningrad, Vladivostok, Murmansk a iné mestá, vlnami „lietajúcich pevností“. Niekoľko miliónov ruských ľudí malo zahynúť v odskúšaných „ohňových tornádach“. Nimi bol zničený Hamburg, Drážďany, Tokio … To plánovali urobiť aj s nami, zo svojimi spojencami. Už len sama predstava: – najohavnejšia zrada, podlosti a extrémne divokú brutality – vizitka západnej civilizácie, a to najmä Anglo-Sasov, ktorí zničili toľko ľudí, ako žiadny iný národ v dejinách ľudstva nezničil.

Napriek tomu, 29. júla 1945, deň do plánovaného začiatku vojny s Ruskom, jednotky Červenej armády nečakane  pre potencionálneho nepriateľa, zmenili miesta svojej dislokácie. To bol rozhodujúci krok, ktorí zavážil a presunul ručičku váhy v dejinách – príkaz Anglosaským vojskám  nebol vydaný. Do  tejto boby, v danej situácii, bolo nevyhnutné ukázať silu Červenej armády a presvedčiť vojenských odborníkov, aby zrušili útok na ZSSR. Tejto veci poslúžil útok na Berlín. Bolo veľkým šťastím, že v tej dobe na čele ZSSR stál Stalin.

Vojensko-morské sily Veľkej Británie a USA vtedy mali absolútnu prevahu nad Vojensko-morskou flotilou ZSSR: – v mínonsných lodiach 19 námornú, v nákladnej doprave 9 krát, v ponorkách najmenej 2 krát(http://www.respublika.info/4440/history/article22384/). Vyše stovky lietadlových lodí a niekoľko tisíc palubných lietadiel proti nule zo strany ZSSR. „Skutočný spojenec“ disponoval štyrmi armádami ťažkých bombardérov, ktoré mohli uskutočniť ničivé údery. Sovietska diaľková bombardovacia armáda bola oproti tomu neporovnateľne slabšia.

V apríli 1945 spojenci si predstavovali našich vojakov ako vychudnutých a vyčerpaných a naše vojenské vybavenie považovali na hranici použiteľnosti. Ich vojenskí špecialisti ostali silne prekvapení silou úderu Sovietskej Armády, ktorú ona ukázala pri útoku na Berlín, ktorý oni považovali za neprístupný. Nie je pochýb o tom kto prevzal zodpovednosť, píše historik V. Falin – bl to Stalin, ktorý rozhodol o útoku na Berlín začiatkom mája 1945 a tým zabránil vzniku tretej svetovej vojny. To potvrdzujú aj nedávno odtajnené dokumenty. V opačnom prípade Berlín by bol bez boja odovzdaný „spojencom“ a „spojené sily“ celej Európy a Severnej Ameriky by zaútočili na ZSSR.

Dokonca aj po dobití Berlína sa plány na útok proti ZSSR pripravovali naďalej v plnom prúde. Zastavilo ich len to, že oni pochopili, že ich plány boli odhalené a výpočty stratégov ukazuje, že bez šokového úderu nie je možné poraziť ZSSR. Bol ešte jeden dôvod, kvôli ktorému Američania vznášali námietky Britom – to bola potreba využiť Sovietsku armádu na porážku Kvantunskej armády na Ďalekom Východe, bez čoho víťazstvo USA nad Japonskom svojimi silami by bolo ohrozené.

Stalin nemal možnosti odvrátiť Druhú svetovú vojnu, no vedel zabrániť vzniku Tretej svetovej vojne. Situácia bola veľmi vážna, no ZSSR ju opäť vyhral bez mihnutia oka.

V súčasnosti na Západe sa pokúšajú ukazovať plány  Churchila ako „odvetu“ na „sovietsku hrozbu“, na pokusy Stalina obsadiť celú Európu.

Či malo sovietske vedenie útočné plány na obsadenie celej Európy až po Atlantik a obsadiť aj Britské ostrovy? Na takúto otázku musíme dať odmietavú odpoveď. To potvrdzuje aj skutočnosť, že Sovietsky zväz prijal 23. júna 1945 zákon o demobilizácii armády a námorníctva, stavy vojsk prispôsobil mierovým podmienkam. Demobilizácia sa začala 5. júla 1945 a bola ukončená v roku 1048. Počty armády a vojenského námorníctva boli krátené z 11 miliónov na 3 miliónov vojakov. Bol zrušený Štátny výbor obrany, Štáb vrchného veliteľa. Počet vojenských okruhov v rokoch 1945 – 1946 sa zmenšil z 33 na 21. Značne sa zmenšil počet vojsk vo Východnom Nemecku, v Poľsku, a v Rumunsku. V septembri 1945 sovietske vojská boli vyvedené zo severného Nórska, v novembri z Československa, v apríli 1946 z Dánska, v decembri 1947 z Bulharska…

Či vedelo sovietske vedenie o britských plánoch vedenia vojny proti ZSSR? Na túto otázku môžeme  odpovedať jednoznačne ÁNO… Jednoznačne to potvrdzuje, a popredný odborník na dejiny sovietskych ozbrojené sily, profesor Univerzity of Edinburgh D. Erickson. Podľa jeho názoru, plán Churchila pomáha vysvetli, „prečo maršál Žukov neočakávane sa rozhodol v júni 1945 posilniť a zoskupiť svoje sily.  Dostal rozkaz z Moskvy na posilnenie obrany a podrobný preskúmať prieskum rozmiestnenia vojenských jednotiek na strane  západných spojencov. Teraz už poznáme príčiny takéhoto postupu: – je očividné, že plán Churchila sa stal chvalabohu známi pre Moskvu a Stalinov Generálny štáb prijal príslušné opatrenia“, tvrdí  História

Ржешевский Олег Александрович, Vojensko-historický inštitút http:// militera.lib.ru/research/rzheshevsky1/01.html

Stručný výňatok z materiálov, rozhovor s naším najväčším odborníkom na túto tému Dr Valentin Falin.

Je ťažké nájsť v minulom storočí, politika, rovnajúcej sa Churchill zo schopnosťou ohromiť vlastných i ostatných ľudí. Ale najviac vynikala v ňom schopnosť z časti farizejstva a intrigy proti Sovietskemu zväzu.

V jeho listoch Stalin, on “sa modlil, aby Anglo – sovietska aliancia bola zdrojom mnohých výhod pre obe krajiny, aby fungovala  Organizácia Spojených národov a sveta,” želá si  “úplný úspech ušľachtilej politike.” V jeho dopisoch je hlboká vďaka za útok Červenej armády na celej šírke Východného frontu, ktorí bol narýchlo zorganizovaný na výzvu Londýna a Washingtonu v dobe, keď uviazli spojenecké vojská v Ardenách a v Alsasku. No to všetko boli len slová. V skutočnosti Churchil sa považoval za slobodného ad akýchkoľvek záväzkov voči Sovietskemu zväzu.

Tieto jeho vlastnosti vynikli najme vtedy, keď Churchil vydal rozkaz na skladovanie trofejných nemeckých zbraní s cieľom jeho možného využitia pri útoku na ZSSR, keď kázal umiestňovať kapitulovaných nemeckých vojakov a dôstojníkov Wehrmachtu v Šlezinsko-Holštajnsku a Južnej Dánsko. Potom sa ukázal všeobecný zmysel zákerných príprav britsého predstaviteľa. Angličania brali pod svoju kontrolu nemecké vojenské jednotky, ktoré sa im vzdávali bez odporu, odvážali ich do  Južného Dánska a Schleswinsko-Holsteinska. Celkove tam bolo rozmiestnených 15 nemeckých divízií. Zbrane skladovali a jednotky trénovali pre budúce boje. Koncom marca – začiatkom apríla Churchil vydal svojim štábom rozkaz: – pripravovať operáciu „Nemysliteľné“ – za účasti USA, Anglicka, Kanady, poľských jednotiek a 10 – 12 nemeckých divízií sa mali začať bojové akcie proti ZSSR. Tretia svetová vojna sa mala začať 1, júla 1945.

V tomto pláne bolo jednoducho a stručne napísané: – Sovietske vojská budú v moment prekvapenia vyčerpané, technika, ktorá sa zúčastňovala na bojoch v Európe bude opotrebovaná, zásobovanie potravinami a liekmi bude v koncoch. Preto nebude problém zatlačiť ich do predvojnových hraníc a donútiť Stalina aby podal demisiu.

Nás čakala výmena politického poriadku a rozpad ZSSR. V prípade problémov malo prísť bombardovanie miest vrátane Moskvy. Ju podľa plánov Angličanov čakal osud Drážďan, ktoré spojenecké vojská, ako je všeobecne známe, zrovnali zo zemou.

Americký generál Patton – veliaci tankovým armádam priamo povedal, že neplánuje zastavovať sa na demarkačnej čiare na Labe, ktorá bola dohodnutá na Jalte a že chce ísť ďalej. Chce ísť na Poľsko, odtiaľ na Ukrajinu a Bielorusko až do Stalingradu. Vojnu chce ukončiť tam, kde ju nestihol ukončiť Hitler. Tento generál Rusov inak nevolal ako  „nasledovníkmi Čingischána“, ktorých je potrebné vyhnať z Európy“. Po skončení vojny Pottona vymenovali za gubernátora Bavorska, no museli ho čoskoro odvolať kvôli sympatiám k nacistom.

Londýn dlho odmietal existenciu takéhoto plánu, no pred niekoľkými rokmi Angličania odtajnili časť svojich archívov a medzi dokumentmi sa ukázali aj papiere, ktoré sa dotýkali plánu „Nemysliteľné“. Vtedy už nemalo žiaden zmysel niečo popierať …

Podčiarkujem, že to nie je špekulácie, ani hypotézy, no konštatácia faktu ktoré má svoje vlastné pomenovanie. Na tejto akcii sa mali podieľať USA, Veľká Británia, Kanada, poľské jednotky 10 – 12 nemeckých divízií. Tých ktoré udržiavali v bojovej pohotovosti a cvičili ich anglickí dôstojníci.

Eisenhower vo svojich pamätiach priznal, že Druhý front už koncom februára 1945 už prakticky neexistoval: –  Nemci sa vzdávali do zajatia bez oporu. Taktika Nemcov bola v nasledujúcom: – udržať, nakoľko je to možné, pozície pozdĺž celej línii Sovietsko-nemeckého frontu dovtedy, pokiaľ virtuálny Západný a reálny Východný front sa nespoja a americké a britské vojská neprijmú od werhmachtu štafetu na odrazenie „sovietskej hrozby“ visiacej nad Európou.

Churchil v tom čase v prepise telefónnych rozhovorov s Rooseveltom, sa ho  snaží presvedčiť, za každú cenu, o tom, že je nevyhnutné, nepripustiť Rusov do Strednej Európy. To vysvetľuje, aký veľký význam v tom období malo obsadenie Berlína.

Je potrebné povedať, že západní spojenci by sa mohli presunúť na východný front trochu rýchlejšie, ako naše jednotky, ak by štáby Montgomeryho, Eisenhower a Alexander (talianske divadlo vojenských operácií) kvalitnejšie plánovali svoju činnosť, rozumne koordinovali svoje sily a prostriedky, strácali menej času na vnútorné intrigy a hľadanie spoločného nepriateľa. Vo Washingtone bol ešte živý Roosevelt a ten, z rôznych dôvodov nechcel ukončiť spoluprácu s Moskvou. Ale podľa Churchila Sovietsky „kominár“ už urobil svoju povinnosť a treba sa ho zbaviť“.

Spomeňme si, Jalta sa skončila 11. februára. V prvej polovici – 12. februára účastníci sa vrátili domov. Na Kryme, okrem iného, bolo dohodnuté, že vzdušné sily troch spojeneckých síl budú vo svojej činnosti dodržiavať určité hranice, ktoré vytyčujú dohodnuté hranice vplyvu dohodnuté na Jalte. A už v noci z 12. na 13, februára bombardéry západných spojencov vymazali z povrchu zeme Drážďany, potom bombardovali výrobné podniky na Slovensku, v budúcej Sovietskej zóne okupovanej Nemeckom, aby závody sa nám nedostali do rúk celé. V roku 1941 Stalin navrhol Angličanom a Američanom, aby za použitia letísk na Kryme, bombardovali ropný priemysel nemeckých spojencov. Oni ich vtedy nechceli trestať. Oni sa spojencov Nemecka rozhodli trestať až v roku 1944, kedy do centra ropných zásob, ku ktorým sa snažili dostať Nemci počas celej vojny, sa blížila Sovietska armáda.

Jedným z hlavných cieľov náletov na Drážďany boli mosty cez Labe. Existovali snahy tak Churchila ako aj Roosevelta, čo najdlhšie udržať ruské vojská na východe. V inštrukciách pred letom britských lietadiel sa hovorilo: – je potrebné Sovietom tvrdo ukázať možnosti spojencov a ich bombardovacích zväzkov. Tak aj urobili – ukázali. Pritom nie jeden krát. Nám  oznámili – piloti urobili chybu. Pomýlili si cieľ, mali letieť na miesto, kde sa nachádza štáb Vojenských vzdušných síl Nemecka. Klasické zbavene sa zodpovednosti. Orenburg bol bombardovaný na objednávky Marshalla a Labe, pretože tam boli laboratórií, práca s uránom. A to len preto, aby ani materiál, ani prístroje ani vedeckí pracovníci sa nedostali do rúk našich ľudí – všetko ľahlo popolom.

To prečo sovietske velenie obetovalo ku koncu vojny toľko vojakov, na to sa musíme opýtať opäť sami seba – malo on vôbec priestor a čas na výber? Popri bežným vojenským úlohám bolo nevyhnutné riešiť aj  politické a strategické otázky a rébusy v perspektíve, vrátane Churchilom plánovaných dobrodružstiev.

Boli robené pokusy ovplyvniť partnerov dobrým príkladom. Podľa slov Vladimra Semenova, sovietska diplomacia sa o to snažila. Stalin pozval k sebe diplomata  Andreja Smirnova, bývalého vedúceho 3 Európskeho oddelenia MZV ZSSR a súčasne ministrom zahraničných vecí RSFSR, pre diskusiu s účasťou Semenova, s cieľom hľadania možných variantov možnej kontroly nad územiami pod sovietskou kontrolou.

Smirnov doplnil, že naše vojská, by mohli pozorovať nepriateľa, umožniť spojencom prekročili demarkačnej línie v Rakúsku, okrem toho by mali dodržiavať dohody z Jalty a ponúknuť spojencom de facto, podieľať sa na našich nových pozíciách v očakávaní, že sa USA sa budú správať v podobných situáciách rovnako. Stalin ho prerušil a povedal: – „Nesprávne. Píšte telegram spojeneckým mocnostiam“. A nadiktoval: „Sovietske vojská, prenasledujúc časť Wermachtu, boli donútené prekročiť líniu, už skôr dohodnutú medzi nami. Týmto zároveň chcem potvrdiť, že po vojne Sovietska strana vyvedie svoje vojská za hranice medzinárodne určených okupačných zón“.

12. apríla Veľvyslanectvo USA, štátne  a vojenské inštitúcie dostali inštrukcie od Trumena: – všetky dokumenty, podpísané Rúzveldom, ich realizácia nie je možná. Za tým nasledoval rozkaz, pritvrdiť pozície vo vzťahu k Sovietskemu zväzu. 23. apríla Trumen uskutočnil v Bielom dome rokovanie, na ktorom vyhlásil: – „Stačí, my nie sme viac zainteresovaný na spojenectve s Rusmi a môže sa stať, že nebudeme plniť ani dohody s nimi. Problém Japonska vyriešime aj bez pomoci Ruska“. On sa staval k veciam tak, akoby Jaltské dohody neexistovali.

Trumen bol blízko k tomu, aby vyhlásil koniec spolupráce s Moskvou na verejnosti. Proti Trumenovi sa postavilo  vojenské velenie, s výnimkou generál Pattona, veliteľ pancierových síl USA. V podstate, vojaci rušili aj plán „Nemysliteľné“. Oni boli zainteresovaný aj na vstupe Ruska do vojny s Japonskom. Ich argumenty voči Trumenovi: – ak ZSSR sa nepostaví na stranu USA, tak Japonci premiestia na ostrovy miliónovú Kvantunskú armádu a budú bojovať s takým fanatizmom, ako to bolo na Okinawe. Následkom toho budú mať Američania jeden až dva milióny mŕtvych vojakov.

V tom momente Američania ešte nedisponovali jadrovou bombou. Ani verejná mienka v USA by nebola schopná pochopiť takúto zradu. Občania Ameriky v podstate boli na strane Sovietskeho zväzu. Oni videli, aké straty my prinášame pre spoločné víťazstvo nad Nemeckom. V dôsledku toho sa podľa očitých svedkov, sa tomu trochu podriadil aj Trumen  a súhlasil s argumentmi svojich vojenských expertov. „Dobre, keď si vy myslíte, že oni nám majú pomáhať v boji proti Japoncom, nech pomáhajú, no my s tým s nimi končíme spojenectvo“, – zakončil Trumen.  Preto mal tvrdý rozhovor s Molotov, ktorý nevedel, čo sa zrazu vlastne stalo. Trumen sa už tu spoliehal na jadrovú bombu.

Okrem toho, americkí vojenskí predstavitelia, ale aj ich britskí kolegovia, predpokladali, že čas na rozpútanie vojny proti Sovietskemu zväz už prešiel a že bude najlepšie tieto otázky ukončiť. Riziko sa im zdalo príliš veľké – útok na Berlín veľmi zapôsobil najme na Angličanov. Záver náčelníkov štábov britských vojsk bol jednoznačný: – možnosť vedenia bleskovej vojny proti Rusku uplynula a na zapojenia sa do vleklej vojny nemali odvahu. To znamená, že postavenie amerických vojenských odborníkov je – prvý dôvod. Po druhé – operácia Berlin. Tretia – Churchill prehral voľby a zostali bez energie. No a nakoniec, po štvrté – samotní britskí vojenskí velitelia boli proti realizácii tohto plánu, lebo Sovietsky zväz, ako boli presvedčení, bol veľmi silný. Všimnite si, že v USA nemajú záujem pozval  Anglicko  k účasti na  vojne, ale sa snažia vytlačiť Anglicko z Ázie. Podľa dohody z roku 1942 líia zodpovednosti USA nebola ohraničená Singapúrom, ale sa týkala aj Číny, Austrálie a Nového Zélandu.

Stalin a to bol veľký analytik spájať všetko dohromady povedal: „Vy ukazujete čo dokáže vaše letectvo a ja vám ukážem, čo my dokážeme na zemi“. On ukázal údernú ohnivú moc našich Ozbrojených síl preto, aby ani u Čerčila, ani u Eisenhowera, ani u Maršala, ani u Pattona a ani  u nikoho druhého sa neobjavila túžba bojovať proti ZSSR. Za rozhodnutím ruskej strany obsadiť Berlín a dostať sa na líniu ako bolo dohodnuté na Jalte bol hlavný cieľ – zabrániť a odvrátiť avantúre britského predstaviteľa s realizáciou jeho plánu „Nemysliteľné“ , to znamená, prerastanie Druhej svetovej vojny do Tretej. Ak by sa to bolo stalo, tak by bolo obetí tisíce krát viac a viac!

Ospravedlňuje to veľké obete  našich vojsk pri obsadzovaní Berlína a snahy dostať ho pod našu kontrolu? Po tom, ako sa nám podarilo, v plnom rozsahu prečítať podpísané britské dokumenty, – oni boli odtajnené pred 5 – 6 rokmi, keď sú konfrontované aj informácie obsiahnuté v týchto dokladoch s údajmi, s ktorými som sa stretol počas služby v 50. rokoch, veľa sa nám v tejto veci vyjasnilo. Keby nič iného, tak operácia v Berlíne bola reakciou na plán “nepredstaviteľný,” výkon našich vojakov a dôstojníkov počas jeho správanie bolo varovanie, pre Churchila a jeho nasledovníkov.

Politický scenár Berlínskej operácie patrí Stalinovi. Generálnym autorom jej vojenskej časti bol Georgij Žukov.

Wehrmacht sa chystal pripraviť v uliciach Berlína druhý Stalingrad. Teraz už na rieke Spreeje. Dosiahnutie kontroly nad mestom bola veľmi zložitá úloha. Na prístupoch k Berlínu bolo nutné prekonať výšiny, prekonať sedem obranných línií pripravených na dlhá a tvrdý odpor. Po okrajoch hlavného mesta Nemecka a na jeho hlavných cestách boli zakopané tanky prispôsobené ako pancierované obranné body. Keď naše jednotky zaútočili, napríklad, na Frankfurtskú alej, ulica viedla priamo do centra mesta, oni boli vystavené obrovskej paľbe, čo nás stálo veľa životov…

Keď som o tom všetkom premýšľam, ešte dnes ma bolí pri srdci, – premýšľam, či by nebolo lepšie uzavrieť kruh okolo Berlína a počkať, pokiaľ sa oni sami nevzdajú? Bolo také nevyhnutné vztýčiť našu zástavu na ten prekliaty Reichstag? Pri obsadení tejto budovy padli stovky našich vojakov.

Stalin trval na uskutočnení Berlínskej operácii. On chcel ukázať iniciátorom plánu „Nepredstaviteľný“ palebnú a bojovú silu sovietskych vojenských síl. Chcel pripomenúť, že o osude vojny sa nerozhoduje vo vzduchu, ani nie na mori, ale na zemi.

Pravda je jedna. Bitka o Berlín schladila veľa horúcich hláv čím vlastne splnila svoju politickú, psychologickú a vojenskú úlohu. No a hláv na Západe omámených ľahkými víťazstvami na Západnom fronte bolo skutočne dosť. Napríklad jedna z nich – americký tankový generál Patton. On hystericky nástojil, aby západní spojenci sa nezastavovali na Labe, ale bez prestávky aby presunuli vojská USA cez Poľsko a Ukrajinu k Stalingrad, aby ukončili vojnu tam, kde utrpel porážku Hitler. Generál Patton nás volal „potomkovia Čingischána“. Ani Churchill nešetril škrupuľami a tvrdými výrazmi. Sovietskych ľudí v podstate on považoval za „barbarov“ a divé opice“. Skrátka, „teória nadčloveka“ nebola nemeckým monopolom. Patton bol pripravený začať vojnu z chodu a chcel dôjsť … do Stalingradu! Útok na Berlín, vztýčenie zástavy nad Reichstagom bolo, nakoniec, nie len finálnym aktom víťazstva nad Nemeckom. Už vôbec to nebola otázka propagandy. Pre armádu je v zásade vstup do brlohu nepriateľa a tým označiť koniec najťažšej vojny v histórii Ruska veľká vec. Odtiaľto, z Berlína vyšla obrovská fašistická beštia, ktorá spôsobila obrovskí žiaľ sovietskemu ľudu, národom celej Európy a celého sveta. Červená armáda do Berlína prišla preto, aby otvorila novú kapitolu v našich dejinách a v dejinách samotného Nemecka a v dejinách celej ľudskej spoločnosti …

Pozrime sa do dokumentov, ktoré sa na základe nariadenia Stalina, pripravovali na jar 45 roku: – pocit pomsty nesmie určovať postup Sovietskeho zväzu. Vedenie krajiny by mala nakladať  s Nemeckom, ako so štátom porazeným a  nemecký ľud za zodpovedný za vznik vojny. No… nikto sa nechystal spochybniť ich porážku, poukazujúc na „lekárske predpisy“ a bez časového obmedzenia pre slušnú budúcnosť. Stalin zaviedli ešte v štyridsiatom prvom roku tézu: – hitlerovci prichádzajú a odchádzajú, no Nemecko“ nemecká národ ostáva, Skutočne, Nemcov bolo potrebné zastaviť, pomôcť pri obnove „spálenej krajiny“, ktorú zanechali za sebou na okupovaných krajinách. Na úplnú kompenzáciu a všetky straty by nestačilo celé Nemecko zo svojim majetkom a bohatstvom. Zobrať toľko, koľko sa dá, nestarajúc sa o možnosti prežitia samotných Nemcov, „nahrabať čo najviac“ . to nikdy nebol diplomatický jazyk Stalina keď hovoril s podriadenými o otázkach reparácií. Ani jeden klinec nebol naviac, bolo potrebné pomáhať z rín Ukrajine, Bielorusku, Centrálnym oblastiam Ruska. Viac ako štyri pätiny výrobných zariadení bolo zničených. Viac ako tretina obyvateľov bola zbavená bývania. Nemci vyhodili do vzduchu viac ako 80.000 míľ trati, spálili podvaly  zničili násypy, všetko rozbili. Zničili alebo poškodili mosty. No a, 80 tisíc kilometrov . to je viac ako mali všetky železnice Nemecka pred Druhou svetovou vojnou.  Sovietsky velitelia však dávalo pevné presvedčenie všetkým satelitným spojencom, že bude nápomocné pri prekonaní obrovských povojnových problémov, . Velenie robilo všetko pre to, aby bolo nápomocné civilnému obyvateľstvu, najmä jeho ženskej polovici a deťom.  Ak niekto z vojakov porušil prísne predpisy, bol odovzdaný vojenským súdom. Áno, aj to sa stávalo.

Súčasne v Moskve požadovali prísne trestať akékoľvek útoky, sabotáže, a zvyšky nenapraviteľných odporcov “, nepokoje, ktoré by mohli nastať v sovietskej okupačnej zóne. Tých čo chceli strieľať víťazov od chrbta nebolo málo. Berlín bol obsadený 2. mája a „pouličné boje – ojedinelé“ sa v ňom skončili 10. mája. Ivan Ivanovič Zajcev, on pracoval ba našom veľvyslanectve v Bone, mne rozprával, že on bol zo všetkých najšťastnejší. Vojna sa skončila 9, mája a on v Berlíne bojoval do 11. mája. V Berlíne proti sovietskym jednotkám stále bojovali esesácke zoskupenia z 15 – tich krajín. Tam bojovali s Nemcami spoločne nórsky, dánsky, belgické, holandské, luxemburské a čert vie akí ešte nacisti …

Bolo by zaujímavé povedať, ako naši spojenci nám chceli ukradnúť Deň Víťazstva, keď prijali 7. mája kapituláciu Nemcov. Táto, v podstate separátna akcia zapadala do plánu “Немыслимое”. Bolo pre nich potrebné, aby Nemci kapitulovali len pred západnými spojencami a aby sa potom mohli zúčastniť na Tretej svetovej vojne.

Dönitz Hitlerov nástupca v tom čase povedal: „Prestaneme bojovať proti Anglicku a USA, tento boj stratil zmysel, no v každom prípade budeme pokračovať vo vojne proti Sovietskemu zväzu“. Kapitulácia v Remeši bola fakticky darčekom pre Churchila a Doenitz. Dohoda o kapitulácii bola podpísaná 7. mája o 2 hodine 45 minúte.

Mali sme veľké problémy donútiť Trumena aby súhlasil s kapituláciou v Berlíne 9. mája za účasti Sovietskeho zväzu a spojencov, dohodnú na Dni víťazstva 9. mája, lebo Churchill naliehal: – aby sa za deň skončenia Druhej svetovej vojny považoval 7. máj. Mimochodom, v Remeši sa uskutočnil ešte jeden podvod. Text dohody o bezodkladnej kapitulácii Nemecka pred spojencami potvrdila Jaltská konferencia, potvrdili ho svojimi podpismi Rúzveld, Churchil a Stalin. No Američania sa tvárili, že zabudli na existenciu tohto dokumentu, ktorí v podstate ležal v zásuvke náčelníka štábu Eisenhowera u Smith. Okolie Eisenhowera pod vedením Smita spracovalo nový dokument, „očistený“ od nežiadúcich pre nich jaltských bodov. Pritom, dokument bol podpísaný generálom Smitom za spojencov a Sovietsky zväz sa ani v dokumente nespomenul, ako by ani nebol zúčastnený na vojne. Tak, takéto divadlo bolo rozohrané v Remeši. Dokument o kapitulácii v Remeš odovzdali Nemcom skôr, ako ho poslali do Moskvy.

Eisenhower a Montgomery sa odmietli podieľať na spoločnej prehliadke  Víťazstva v bývalom hlavnom meste Ríše. Oni sa tejto prehliadky mali zúčastniť spoločne zo Žukovom. Naplánovaná prehliadka Víťazstva sa nakoniec v Berlíne aj uskutočnila, no zúčastnil sa jej len jeden maršál – Žukov. To bolo v júli 45 roku. No a v Moskve sa Prehliadka víťazstva konala, ako je známe, 24. júna.

Rooseveltova smrť priniesla takmer bleskové zmeny v americkej zahraničnej politike. Vo svojej poslednej správe pre kongres USA (25. mája 1945) prezident varoval: buď Američania zoberú na seba zodpovednosť za medzinárodnú spoluprácu – pri plnení prijatých úloh v Teheráne a na Jalte, – alebo oni budú niesť zodpovednosť na nový svetový konflikt. Pre Trumana to bolo varovanie, bol to politický testament Trumenovho predchodcu, ktorý mal starosti z ďalšieho vývoja medzinárodných vzťahov. “Pax Americana”, musí byť umiestnená v popredí.

S vedomím, že vstupujeme do vojny s Japonskom, Stalin oznámil USA presný termín tohto vstupu – 8 auust, Truman, napriek tomu vydal rozkaz zhodiť na Hirošimu atómovú bombu. Vôbec to nebolo ani nutné, ani potrebné. Japonsko sa rozhodlo: – akonáhle sa objavia Sovietske vojská na fronte, tak ona podá kapituláciu. No Trumen  nám chcel predemonštrovať svoju silu a preto zhodil na Japonsko atómové bomby. Keď sa Američania vrátili z Postupimskej konferencii, tak v USA, Truman a Eisenhower vydávajú rozkaz: pripraviť plán pre vedenie jadrovej vojny proti ZSSR.

V decembri 1945 v Moskve sa konalo stretnutie ministrov zahraničných vecí. Prvý štátna tajomník Trumana, vrátil sa zo stretnutia do USA a 30. decembra vystúpil v rozhlase kde vyhlásil: – „Po stretnutí zo Stalinom som viac ako kedykoľvek predtým presvedčený, že podľa amerických hodnotení, spravodlivý svet bol dosiahnutý“. 5. januára 1946 mu Truman tvrdo odpovedal: „Všetko to čo ste vy nahovorili, – to sú nezmysly. My nikdy nepotrebujeme kompromis zo Sovietskym zväzom. My potrebujeme  “Pax Americana”, ktorý na 80% bude zodpovedať našim návrhom“.

Vojna pokračuje, ona sa neskončil v roku 1945, ona prerástla v tretiu svetovú vojnu, len je vedená inými prostriedkami a spôsobmi. Ale potrebujeme aj rezervný plán. Plán “nepredstaviteľné”, prepadol v podobe, v ktorej bol koncipovaný Churchillom. Truman mal svoje vlastné predstavy o tomto pláne. On si myslel, že konfrontácie medzi USA a ZSSR po kapitulcii Nemecka a Japonska sa nekončia. To je len začiatok novej etapy boja. Mimoriadny spolupracovník veľvyslanectva v Moskve Kennan, keď videl, ako Moskovčania oslavujú Deň víťazstva 0. mája 1945 pred americkým veľvyslanectvom, vyhlásil: „Jasajú … Oni si myslia, že sa vojna naozaj skončila. No skutočná vojna sa ešte len začala“.

Trumana sa opýtali: „Čím sa „studená“ vojna odlišuje od „horúcej“? On odpovedal: „To je tá samá vojna, len sa vedie inými metódami“. A ona sa viedla a vedie sa aj v posledných rokoch. Postavili si úlohu – vytlačiť nás z pozícií na ktoré sme sa dostali. Ona sa splnila. Cieľom bolo dosiahnuť zmenu myslenia ľudí. Ako je vidieť, aj táto úloha bola vyplnená. V podstate, USA viedli a aj vedú vojnu nielen s nami. Oni hrozia atómovými zbraňami Číne, Indii … No ich najväčším nepriateľom bol ZSSR.

Podľa tvrdenia amerických historikov, dvakrát na stole Eisenhowera bola objednávka pre preventívny úder na ZSSR. Podľa ich zákonov, nariadenie vstupuje v platnosť vtedy, keď ho podpíšu všetci traja náčelníci štábov – morských síl, vzdušných a pozemných vojsk. Dva podpisy už boli, tretí chýbal. Možno práve preto, lebo víťazstvo nad Sovietskym zväzom, podľa ich výpočtov, bude dosiahnuté v prípade, že za prvých 30 minút bude zničená 65.000.000 obyvateľov ZSSR.  Náčelník štábu pozemných síl pochopil, že to nie je možné zabezpečiť.

To je treba vyučovať v školách, hovoriť o tom deťom v rodinách. Naše deti sa musia naučiť rozmýšľať svojim mozgom, musia pochopiť, že Angličania a Američania vždy radi strieľali svojich spojencov od chrbta a to najmä ruských.

Je potrebné navždy si zapamätať, že na Západe zo živočíšnou nenávisťou vnímajú Ruský národ – Rusi sú horší od Turkov“, ako to bolo povedané ešte v 16 – tom storočí. V priebehu stoviek rokov Západ do Ruska periodicky posielal hordy zabijakov aby zničili našu civilizáciu a stovky rokov sa vracali porazený domov, aby opäť útočili na našu svätú Rus. Tok to bolo svojho času s Chazarami a Tatármi, pokiaľ Sviatoslav neprijal rozhodnutie – mier bude len vtedy, keď nepriateľa zničíš v jeho brlohu a navždy skončíš s hrôzou. Ivan Hrozný prijal taký istý program ako následok vpádov kočovníkov útočiacich na Rusko tisíc rokov. Toto  sužovanie Ruska skončil navždy. Okrem iného čas a miesto útoku silu vždy vyberá nepriateľ. Západ je náš nepriateľ a navždy ním ostane, akokoľvek by sme sa snažili mu ulahodiť a dohodnúť sa, hoci by sme mali podpísané neviem aké zmluvy a vytvorené nové spojenecké bloky.

Zdroj: Súvislosti

Komentáre
  1. leho píše:

    Panebože, takové nesmysly! Nemohl jsem číst dále, než jak spojenci plánovali v roce 1947 útok na SSSR. Kdyby opravdu chtěli velký Sovětský Svaz zničit, stačilo by pár atomovek a bylo vymalováno. Pro nevědoucí připomenu, že SSSR neokopíroval americkou atomovku dříve než v roce 1949…

  2. mt24svk píše:

    Predstavuješ si to leho ako Hurvínek válku.😉

  3. mt24svk píše:

    Mimochodom, jadrový útok na ruské mestá sa plánoval. Konkrétne sa jedná o operáciu Dropshot, kedy malo byť zhodených 300 atómových bômb /50 kilotôn/ a 200 000 tôn obyčajných bômb na 100 sovietskych miest, z toho 25 jadrových bômb na Moskvu , 22 na Leningrad, 10 na Jekateinburg, vtedajší Sverdlovsk, 8 na Kyjev, 5 na Dnepropetrovsk, 2 na ľvov atď.Viď tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Dropshot . Taktiež existovali plány na operácie Totality: http://en.wikipedia.org/wiki/Plan_Totality a Unthinkable: http://en.wikipedia.org/wiki/Operation_Unthinkable .
    Len treba trošku hľadať, leho😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Log Out / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Log Out / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Log Out / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Log Out / Zmeniť )

Connecting to %s